PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Progresivisti sa môžu tešiť. Metalové more nám na breh vyvrhlo ďalšiu kvalitnú pochúťku. Svetlo sveta uzrela už roku 1986, no nikam sa bezhlavo nedrala. Pokojne sa nechala unášať progresívnymi prúdmi a zároveň na sebe tvrdo pracovala. To sa odzrkadlilo aj na nasledujúcom nezadržateľnom raste. Roku 1997 vystrčila prvé mliečne zúbky v podobe 64 minútového albumu "Trance Like State". O dva roky neskôr nasledujú seriózne tesáky, album "Very", ktorý svojimi 61 minútami pokračuje v začatej úchylke. Hudobne na tom nebol vôbec zle, môžem ho s kľudným svedomím odporučiť, no jednoducho nemal na to, aby s ním kapela prerazila z hlbín na výslnie prog scény. Tohtoročný "End Of Silence" však už na to má. Vyše 72 minút kvality bez hluchých miest. Slušná to porcia. Vydania sa prekvapujúco zhostili ľudia z Massacre Records. Asi sa už prejedli tých úbohostí, čo vo veľkom tlačia v poslednej dobe do sveta (tomu by som sa pri tom kvante vôbec nečudoval). Každopádne predpoklady na úspech sú, zvyšok ostáva otázkou vrtkavého šťastia a jeho nevďačnej sestry náhody.
Ako zvláštnosť vo svete moderného prog metalu pôsobí zdanlivá inštrumentálna nenápadnosť. Pár vypočutí a začína sa pomaly otvárať brána, za ktorou nachádzame množstvo emócií a pocitov. Úvodná naliehavá „Clockwork“, nasleduje clivý klávesovo-klavírny úvod druhej „Short-Time News“. Krásne gitarové sólo a opäť sa plavíme po meandrujúcej rieke tónov, kde za každý ohybom čaká iný skvost. Chvíľu zrýchľujeme, potom spomaľujeme, ale nikdy nestojíme. Vyše 20 minútová kompozícia „The End Of Light“ pokojne schová do vrecka aj SYMPHONY X s ich "Odysseou". Tvrdé valivé riffy striedajú zdanlivo pokojné klávesové pasáže, ale vo vzduchu stále visí akési napätie, ktoré následne prechádza do spevu plného emócii, aby následne vyústilo do majestátnej pasáže zaklincovanej nekompromisnou riffovačkou. A zase gradácia, zlom, zmena. Atmosferické inštrumentálne pasáže, zvláštne melódie, gradácia. Jednoducho parádna jazda. Hudobné lahôdky sa na poslucháča valia neúprosne zo všetkých strán, ani neostáva čas naplno si uvedomiť aké inštrumentálne a kompozičné bohatstvo nám vlastne servírujú. No opäť musím zdôrazniť, že na prvom mieste stojí „pieseň“, skladby nie sú o inštrumentálnych výkonoch. Nebudem tvrdiť, že "End Of Silence" predstavuje revolučnú hudbu. "End Of Silence" skôr predstavuje evolučnú hudbu. Bez práce nie sú koláče a DREAMSCAPE makali tvrdo. A na výsledku to teda aj vidieť.
Kapela si neželá, aby ich porovnávali s kráľmi žánru v podobe kultu DREAM THEATER. Ich problém. Porovnávať to bude každý a nevyhnem sa tomu ani ja. DREAM THEATER v podstate nevydali dve podobné nahrávky a dnes sú úplne inde, ako boli v najlepších rokoch, čo ma zároveň teší i zarmucuje. DREAMSCAPE pôsobí dojmom, ako DREAM THEATER v najlepších rokoch. "End Of Silence" mi v mnohom pripomína skvost "Awake", nachádzam tu ten „štvtrý rozmer“ – nekonečne hlboké ľudské emócie, ten element, čo núti pri počúvaní vnímať naplno. Každé ďalšie vypočutie odlúpne škrupinku, poodhalí závoj, zasiahne ešte hlbšie, zanechá stopu. Kto počul, uverí.
DREAMSCAPE pôsobí dojmom, ako DREAM THEATER v najlepších rokoch. End Of Silence mi v mnohom pripomína skvost Awake, nachádzam tu ten „štvtrý rozmer“ – nekonečne hlboké ľudské emócie, ten element, čo núti pri počúvaní vnímať naplno. Každé ďalšie vypočutie odlúpne škrupinku, poodhalí závoj, zasiahne ešte hlbšie, zanechá stopu. Kto počul, uverí.
9 / 10
Roland Stoll
- spev
Wolfgang Kerinnis
- gitary
Jan Vacik
- klávesy
Benno Schmidtler
- basgitara
Bernhard Huber
- bicie
1. Clockwork
2. Short-Time News
3. The End Of Light
4. All I Need
5. Silent Maze
6. Flow
7. More Than
8. Infected Ground
9. You Don't Know Me
End Of Silence (2004)
Very (1999)
Trance Like State (1997)
Datum vydání: Pondělí, 26. ledna 2004
Vydavatel: Massacre Records
Stopáž: 72:30
Produkce: Jan Vacik
Studio: Dreamscape Studios
V prípade DREAMSCAPE by som naozaj šetril slovami obdivu či chvály.
Nechutne dlhý album možno presvedčí svojím zvukom a výkonmi muzikantov, ale to je asi tak všetko.
Chýba mi akýkoľvek silnejší nápad, moment, v ktorom si poviem: „Tak toto sa vám, chlapi, podarilo!“. Zaujmú protirytmy v úvode „Short-Time News“ a tiež ambiciózna dvadsaťminútovka „The End Of Light“. Naopak zamrzí trápny oplodňovák „All I Need“, v ktorom sa, ak už niečo, ukáže iba to, že Roland Stoll veru nie je bohvieaký spevák.
Hudba (a umenie všeobecne) nie je iba o origináloch, aj kópie môžu byť v mnohom zaujímavé a podnetné. Nie je to však prípad DREAMSCAPE. Tí totiž, športovou terminológiou povedané, majú iba na pokojný stred druhej ligy.
Mimochodom, mnohé naznačuje už vydavateľstvo, v súčasnosti smutne tápajúci label Massacre Records.
Špičku progresívneho rocku a metalu fanúšikovia nakupujú u InsideOut. Podaktorí dokonca podľa katalógových čísel.
Nie je to zlé, chlapci so cťou ustáli aj 20-minútovú kládu End Of Light, ale do kolien ma to rozhodne neposiela. Miestami primitívne riffovanie a nevyvážené kompozície (najmä otrasná All I Need) svedčia o nevyzretosti kapely. Nasledujúci dlhohrajúci 5th Season, to už je iná káva...
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.